10 Spôsobov ako vegetariánstvo môže pomôcť zachrániť planétu
Priemerný mäsožravý Brit zje počas svojho života viac než 11000 zvierat. Pritom k tomu, aby sa každé z nich dostalo na náš tanier, je potrebné nezmerné množstvo pôdy, paliva a vody. Produkcia a konzumácia mäsa zaťažuje našu planétu.
Pokiaľ snahu o zníženie negatívneho vplyvu človeka na životné prostredie myslíme úplne vážne, najjednoduchší a najlacnejší spôsob je obmedziť konzumáciu mäsa. Väčšina mäsa na našom tanieri pochádza z kolosálneho systému, ktorý nehospodárne nakladá s pôdou a energiou, ničí lesy, znečisťuje oceány, rieky, moria a ovzdušie, je závislý na rope a uhlí a významným spôsobom sa tak podieľa na zmene klímy. V súčasnej dobe sa OSN, mnoho popredných vedcov, ekonómov a politikov zhodne na tom, že spôsob akým sa staviame ku chovu zvierat je neoddeliteľne spätý so sociologickými a ekologickými problémami. V súčasnosti na Zemi trpí podvýživou 1 miliarda ľudí a budúce polstoročie bude musieť planéta uživiť ďalšie 3 miliardy. Je najvyšší čas prehodnotiť náš vzťah ku zvieratám.
1. Nadmerné vyjedanie planéty
My, ľudia, zjeme 230 miliónov ton zvierat ročne, čo je dvakrát toľko ako pred 30 rokmi. Chováme prevažne 4 druhy zvierat – kurčatá, kravy, ovce a prasatá – z nich všetky vyžadujú veľké množstvo krmiva a vody, vylučujú metán a iné skleníkové plyny a produkujú množstvo fyzického odpadu.
Ale do akej miery náš zvyk jesť mäso zaťažuje ekologický systém? Odpoveď znie veľmi, ale o presné čísla sa vedú spory. V roku 2006 OSN spočítala, že emisie pochádzajúce z chovu zvierat na mäso, ktoré sa podieľajú na zmene klímy, tvoria 18% z celku – čo je viac než emisný podiel áut, lietadiel a iných dopravných prostriedkov dohromady!
Autori tejto správy nazvanej „Livestock´s Long Shadow“ [z angl. Dlhý tieň dobytka] do konečnej sumy započítali nielen metán pochádzajúci zo samotného dobytka, ale aj plyny z ich výkalov, množstvo použitého paliva pri prevoze na predaj, elektrickú energiu použitú pri chladení mäsa, plyn použitý na jeho ohrievanie, energiu použitú na úpravu pôdy, z ktorej vzniká pastva pre dobytok, a dokonca aj vodu, ktorú dobytok spotrebuje.
V roku 2009 bol tento údaj navýšený na 51% dvoma vedcami zo Svetovej Banky, ktorí vzali do úvahy mnoho iných faktorov. Avšak presné vyčíslenie vplyvu chovu dobytka na životné prostredie je matematickou nočnou morou. Podľa toho akou metodikou sa počíta, sa môže podieľať buď iba 5-10% alebo až 50% globálnych emisií. Avšak bez ohľadu na metodiku sčítania, chov dobytka patrí medzi tie ľudské aktivity, ktoré najviac prispievajú k degradácii životného prostredia.
2. Nadmerná spotreba pôdy
Očakávaný nárast svetovej populácie o 3 miliardy, rastúca spotreba mäsa v rozvojových krajinách a zdvojnásobenie globálneho konzumu v najbližších 40 rokoch poukazujú na spoločného menovateľa všetkých potravinových kríz, ktoré nás čakajú. Produkcia jedla zaberá čím ďalej tým viac miesta na Zemi, pričom vegetariáni potrebujú značne menej miesta na to, aby sa uživili, než ľudia, ktorí jedia mäso. Rodina v Bangladéši, ktorá sa živí výhradne ryžou, fazuľami, zeleninou a ovocím môže prežiť na pozemku s výmerou necelého akru, kde ž to priemerný Američan, ktorý zje okolo 120kg mäsa ročne, potrebuje 20-krát toľko miesta.
Takmer 30% dostupnej, ľadom nepokrytej zeme na planéte je využívaných na chov dobytka alebo pestovanie krmiva pre tento dobytok. Zatiaľ čo dobytok zje väčšinu svetovej úrody, každý deň jedna miliarda ľudí na svete hladuje. Vedci z Univerzity v Cornell v roku 1997 spočítali, že na cca 13 miliónoch hektárov pôdy v USA sa pestuje zelenina, ryža, ovocie, zemiaky a fazuľa, zatiaľ čo 302 miliónov hektárov pôdy je použitých na chov dobytka. Problém spočíva v tom, že chovné zvieratá pretvárajú krmivo na produkciu mäsa dosť neefektívne. Najlepšie z toho vychádzajú kurčatá, ktoré potrebujú 3,4kg krmiva na to, aby „vyprodukovali“ 1kg mäsa. Ale prasatá na tento 1 kilogram potrebujú až 8,4kg krmiva.
Iní vedci spočítali, že pokiaľ by sa obilím, ktorým sa kŕmia zvieratá na Západe, živili ľudia, nakŕmil by sa najmenej dvojnásobok ľudí, než v súčasnosti.
Situáciu ešte zhoršuje fakt, že náš hlad po mäse viedol k predimenzovaniu objemu dobytka na krehkej pôde, masívnej erózii pôdy a odlesňovaniu. Nadmerné rozširovanie pastvín má za následok stratu úrodnosti pôdy a záplavy.
Štatistické čísla však musia byť používané s opatrnosťou. Zvieracie výkaly môžu kypriť pôdu a milióny zvierat žijú na okrajových pôdach, ktoré sú rovnako tak na pestovanie plodín nevhodné.
Avšak než učiníme záver, je potrebné vziať do úvahy toto: v západných krajinách sa zvieratá chovajú preto, aby vyprodukovali čo najviac mäsa v čo najkratšej dobe predtým, než sú zabité. Naproti tomu, v chudobnejších oblastiach sa dobytok – obzvlášť v suchších zónach – stáva kľúčovým elementom života a kultúry, kedy je často jediným zdrojom potravy a obživy pre miliónov pastierov. Títo kočovní pastieri, ktorí sú so svojím dobytkom v neustálom pohybe, predstavujú zdravý základ mnohých ekonomík afrických štátov. Podľa novej štúdie Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj [International Institute for Environment and Development] je táto metóda farmárstva oveľa ekologicky šetrnejšia a efektívnejšia než spôsob chovu dobytka v Austrálii či USA.
3. Nadmerné používanie vody
Zjesť steak alebo kura vlastne znamená konzumovať aj vodu, ktorú zabité zviera potrebovalo na svoj rast. Vegetariánsky autor John Robbins spočítal, že na produkciu kilogramu zemiakov, pšenice, kukurice a ryže je potrebných 120, 216, 336 a 459 litrov vody. Ale na výrobu kilogramu hovädzieho je potrebných 18 000 litrov vody. Na druhej strane, na produkciu 1 litra mlieka je potrebných 1 000 litrov vody. Naopak kurčatá sú oveľa efektívnejšie – rovnaké množstvo mäsa ako pri dobytku získame už len s 1 500 litrami vody.
Medzi najsmädnejšie zvieratá sa radia prasatá. Typická severoamerická chovná farma priemernej veľkosti, na ktorej žije 80 000 prasiat, spotrebuje 337,5 milióna litrov pitnej vody za rok. Väčšia farma s viac než miliónom prasiat spotrebuje toľko pitnej vody ako mesto.
Farmári, ktorí potrebujú 70% dostupnej vody, sú tak už v priamom strete o vodu s mestami. S rastúcim dopytom po mäse bude dostupnej vody ubúdať, a to ako pre plodiny, tak aj na samotné pitie. Bohaté krajiny trpiace nedostatkom vody, ako je napríklad Saudská Arábia, Líbya, Juhoafrická republika a štáty pri Perzskom zálive tvrdia, že sa vyplatí pestovať plodiny v chudobnejších krajinách, aby si tak chránili svoje vlastné zásoby vody. Preto tiež skupujú či prenajímajú milióny hektárov pôdy v Etiópii a v ďalších krajinách. Týmto spôsobom totiž šetria svoju vodu.
4. Odlesňovanie
Už 30 rokov stojí priemyselné poľnohospodárstvo za výrubom dažďových pralesov – avšak nie pre drevo, ale pre svoju pôdu, ktorá následne slúži ako pastva pre dobytok či na pestovanie palmového oleja a sóji. Vyrúbané stromy na území miliónov hektárov sú cenou, ktorú platíme za hamburgery a výkrm dobytka na farmách v Európe, Číne a Japonsku.
V najnovšej správe „What’s Feeding Our Food?“ [Čo živí naše jedlo?] ekologická organizácia Friends of the Earth odhaduje, že lesná pôda s rozlohou 6 miliónov hektárov ročne – pre porovnanie sa jedná o rozlohu veľkosti Litvy či dvojnásobok Belgicka – a rašeliniská a mokra des podobnou rozlohou sa premenia na poľnohospodársku pôdu. Pričom väčšina takého územia, podľa tejto správy, ide priamo pre dobytok alebo na pestovanie plodín pre ich výkrm.
5. Otrava pôdy
V západných štátoch prevládajú priemyslové veľkochovy. Jediná taká veľká farma dokáže vyprodukovať toľko odpadu ako celé mesto. Na každý kilogram jedlého hovädzieho mäsa krava vyprodukuje 40 kilogramov exkrementov. Keď sa potom na menšej rozlohe tesní tisíce kráv, následok môže byť dramatický. Exkrementy sa kopia v obrovských kalojemoch, ktoré často praskajú či pretekajú, a tak znečisťujú zásoby podzemnej vody a rieky dusíkom, fosforom a dusičnanmi.
Každým rokom dochádza k otrave desiatok tisíc kilometrov riek v USA, Európe a Ázii. Jedno nekontrolované vyliatie miliónov litrov exkrementov z prasacej farmy v severnej Karolíne v roku 1995 spôsobilo úhyn miliónov rýb a nútené uzatváranie 364 tisíc akrov mokradí, kde sa vyskytovali mäkkýše.
Chov zvierat pre ľudský jedálničiek založený iba na kvantite ohrozuje biodiverzitu našej planéty. Viac než tretina z 825 „eko regiónov“ určených World Wildlife Fund [Svetovým fondom na ochranu divokej prírody] je ohrozená práve priemyslovým veľkochovom. Americká nezisková organizácia Conservation Inernational zaoberajúcasa ochranou svetového ekosystému spočítala, že 23 zo 40 tzv. globálnych „hot spotov biodiverzity“ – čiže miest, ktoré sú považované za najcennejšie pre život – je v súčasnosti vážne ohrozených kvôli týmto priemyslovým veľkochovom.
6. Otrava oceánov
Nedávny únik ropy v Mexickom zálive nie je jediným problémom, ktorý sužuje tamojší región. Medzi 13 až 20 tisíc štvorcovými km mora pri ústí rieky Mississippi sa stáva tzv. „mŕtvou zónou“ z dôvodu zvieracích odpadov, ktoré rieka prináša. To podporuje rast vodných rias, ktoré vodu ochudobňujú o všetok kyslík, a tak mnohým iným druhom život znemožňujú.
Podobných mŕtvych zón bolo nájdených 400, rozlohou medzi 1 až 40 tisíc štvorcových kilometrov, siahajúc od škandinávskych fjordov po Južné Čínske more. Zvieracie veľkochovy nie sú jediným vinníkom, avšak jedným z najväčších.
7. Znečistenie ovzdušia
Každý, kto býva v blízkosti veľkej farmy vie, že zápach z nich je často neznesiteľný. Okrem skleníkových plynov akým je metán alebo CO2, kravy a prasatá produkujú mnoho ďalších jedovatých plynov. Súhrnné čísla nie sú dostupné, ale len v USA sa dobytok a plodiny na jeho výkrm podieľajú 37% na použití pesticídov, viac než polovica všetkých antibiotík a tretinový podiel dusíka a fosforu je v pitnej vode. Skoro dve tretiny človekom vyprodukovaného čpavku – najväčšia príčina kyslých dažďov – sú tiež vyprodukované dobytkom. Navyše koncentrované veľkochovy prispievajú k ozónovým dieram.
8. Náchylnosť na ochorenia
Zvierací výkaly obsahujú mnoho patogénov vrátane salmonely, baktérie E.Coli, cryptosporidium alebo koliformných baktérií, ktoré sa môžu prenášať na človeka. Navyše do zvieracieho krmiva je pridávané množstvo antibiotík za účelom urýchlenia rastu. To však má za následok zvýšenie odolnosti uvedených baktérií, čo sťažuje ich liečbu u človeka.
9. Vyčerpávanie svetových zásob ropy
Ekonomika zvieracích veľkochovov na západe je založená na rope. Preto keď v roku 2008 cena ropy dosahovala vrchol, v 23 krajinách vypukli demonštrácie z dôvodu drastického nárastu cien potravín. Podľa niektorých štúdií celá jedna tretina fosílnych palív vyprodukovaných v USA je určená na chov zvierat.
10. Mäso je drahé, a to mnohými spôsobmi
Prieskumy poukazujú, že 5-6% populácie neje mäso vôbec a milióny ďalších jeho konzumáciu vedome obmedzujú. Vládne prieskumy vo Veľkej Británii z roku 2009 ukázali, že Briti zjedli o 5% menej mäsa než v roku 2005.
Avšak objem konzumovaného mäsa je naďalej závratný: podľa Vegetariánskej spoločnosti [Vegetarian Society] priemerný mäsožravý Brit zje počas svojho života viac ako 11 000 zvierat – 1 hus, 1 králika, 4 kravy, 18 prasiat, 23 oviec a jahniat, 28 kačiek, 39 moriek, 1 158 kurčiat, 3 593 kôrovcov a 6 182 rýb.
Z tohto dôvodu, ako tvrdia vegetariáni, ľudia jediaci mäso častejšie trpia obezitou, rakovinou, ochorením srdca a inými ochoreniami. Mäsitá strava je tiež priemerne dvakrát tak drahá ako vegetariánska.
