Toto sanskritské slovo pozostáva z dvoch slov: „ayus“ – život a „veda“ – poznanie alebo náuka. Slovo „Ajurvéda“ sa teda doslovne prekladá ako „náuka o živote“.
Ajurvéda je založená na tisícročnej tradícii a je pramatkou mnohých tradičných medicínskych systémov: arabského, tibetského, čínskeho a dokonca aj starogréckeho. Najstarší z kánonov (písaných textov) Ajurvédy – „Charaka-samhita“ – bol napísaný pred viac ako dvoma tisícročiami. Hoci sa predpokladá, že má pôvod v Indii, princípy, myšlienky a techniky používané v Ajurvéde po tisíce rokov sú univerzálne a prekvapivo účinné ako v staroveku, tak aj v modernej dobe, a to v ktoromkoľvek kúte sveta.
V tomto zmysle Ajurvéda pripomína matematiku, ktorá bola svojho časuveľmi rozvinutá na Východe a od ktorej si mnohé vzala aj západná civilizácia (vrátane písania číslic – tie máme od Arabov:)).
V súčasnosti sa Ajurvéda rýchlo rozvíja nielen v samotnej Indii, ale aj v mnohých iných kútoch sveta.
Tajomstvo neuveriteľnej účinnosti (a teda aj obľúbenosti) tohto zdravotného a liečebného systému sa ukrýva v individuálnom prístupe ku každému človeku. Podľa princípov Ajurvédy má každý z nás svoj unikátny súbor duševných, fyzických a fyziologických vlastností, aj preto napríklad jedlo, ktoré vyhovuje jednému človeku, môže, naopak, inému spôsobovať svojou neustálou konzumáciou problémy.
V skutočnosti je vlastne každý z nás vo svojom srdci tak trochu „ajurvéd“ 🙂 Niekedy intuitívne cítime, keď ideme do supermarketu alebo na trh, pri prechádzaní popri regáloch či pultoch, že nám niektoré produkty jednoducho pasujú, iné sú nám ukradnuté, no a na ďalšie sa zase nemôžeme ani len pozrieť a nebudeme ich jesť ani za svet. Práve toto je jeden z ajurvédskych princípov – „to, čo je pre jedného jedlom, môže byť pre iného „jedom“.
Individuálny súbor vyššie uvedených charakteristík, vlastných tomu ktorému človeku, sa nazýva konštitúciou alebo Prakriti a charakterizuje sa tromi ukazovateľmi, ktoré sa v sanskrite (jazyku, v ktorom boli napísané staré ajurvédske texty) nazývajú „Váta“, „Pitta“ a „Kapha“.
Tieto zložky našej konštitúcie sú v skutočnosti súčasťou systému sebaregulácie a zabezpečenia života pre náš organizmus a zodpovedajú za rôzne funkcie v ňom. Váta – za všetky druhy pohybu, činnosť nervovej sústavy, výmenu plynov, činnosť endokrinných žliaz a mnohé ďalšie. Pitta – za trávenie potravy, teda fermentačný systém, dodanie organizmu energie, osvojenie si a spracovanie informácií atď. Kapha – za tzv. „vodohospodárstvo“, teda premasťovanie kĺbov, dopĺňanie a zadržiavanie tekutín v orgánoch a tkanivách, slizniciach, imunitnom systéme, ale aj za rast a rozvoj buniek.
Množstvo každej z týchto zložiek v telách rôznych ľudí je rôzne a tento rozdiel je založený na genetickej úrovni. Niekto má napríklad aktívnejšiu Vátu, ktorá je zodpovedná aj za reč, a Pittu, ktorá sa podieľa na lepšom osvojovaní si a logickejšom spracovaní informácií. V takom prípade môže byť daný človek výborným rečníkom, ktorý dokáže krásne, inšpiratívne rozprávať a presvedčivo argumentovať.
Iná osoba môže mať zase aktívnejšiu Kaphu a Pittu. Takýto človek bude fyzicky veľmi silný a odolný, duševne vyrovnaný, schopný znášať veľkú fyzickú aj psychickú záťaž a zároveň bude mať aj vynikajúce analytické schopnosti, bude lídrom a tútorom pre ostatných.
Ako sme už uviedli vyššie, určitý pomer týchto ukazovateľov, ktoré sa v Ajurvéde nazývajú dóše, je nám daný geneticky a je pre každého z nás stavom maximálneho zdravia. Počas celého života sme však neustále pod vplyvom rôznych vonkajších a vnútorných faktorov, akými sú určité jedlo, určitý druh činnosti, rôzne životné situácie, ktoré v nás vyvolávajú rôzne emócie atď.
To všetko má vplyv na dóše, niektoré aktivuje a iné potláča, takže v určitej fáze nášho života môže byť podiel dóš úplne iný ako bol pri našom narodení. V takom prípade sa u nás rozvinie to, čo nazývame choroba, no v skutočnosti ide o nerovnováhu dóš, zlyhanie nášho systému podpory života a sebaregulácie.
V Ajurvéde boli vyvinuté metódy, ktoré umožňujú kvantitatívne a kvalitatívne skúmať a určiť aktuálny (Vikriti) a primárny (Prakriti) pomer dóš a pomocou jednoduchých prírodných metód, ako je vhodný denný režim, individuálne zvolená strava, fyzická aktivita a iné, ich dostať do rovnováhy pre udržanie pevného zdravia. Základné princípy Ajurvédy si pritom môže osvojiť každý z nás, rovnako ako sa aj naučiť samostatne určovať vlastnú konštitúciu a samostatne zostavovať svoj vlastný program na zlepšenia či udržanie zdravia na potrebnej úrovni.
Jedinečnosť a účinnosť ajurvédskej medicíny spočíva v jej individuálnom prístupe ku každému človeku. Všetci máme svoj vlastný jedinečný súbor anatomických, fyziologických a psychologických charakteristík. V Ajurvéde sa nazývajú konštitúcia alebo Prakriti. Sú určené tromi základnými princípmi, ktoré charakterizujú všetky procesy prebiehajúce v organizme: pohyb, látkový metabolizmus, rast, sebaregulácia, adaptácia atď. Tieto ukazovatele sa nazývajú Váta, Pitta a Kapha. Váta je teda princípom pohybu, Pitta je princípom transformácie (hmoty, energie, informácií) a Kapha je princípom adaptácie, rastu a regenerácie.
V závislosti od toho, ktorý konštitučný princíp dominuje, má človek rôzne vonkajšie znaky, rýchlosť fyziologických reakcií a psychologický portrét. Napríklad ľudia typu Váta sú väčšinou chudí, rýchli, komunikatívni, s premenlivým apetítom, často majú studené ruky a nohy, a to aj v teplom počasí. Typ Pitta sa vyznačuje priemernou postavou, dobrým apetítom a trávením („strávi aj klince“), dobrou tepelnotvornou schopnosťou – ruky aj nohy sú teplé aj v zime. Ich povaha je vodcovská, majú dobré analytické schopnosti a túžia byť vo všetkom prví. Kapha jedinci majú väčšinou silnú proporčnú postavu, vysoký vzrast, veľkú fyzickú silu a vytrvalosť, tendenciu priberať, ak si nekontrolujú stravu a ignorujú šport. Sú pokojnej a priateľskej povahy.
Keď spoznáte svoju konštitúciu, budete si môcť vybrať vhodnú aktivitu, stravu a šport, aby ste si udržali zdravie po celý život.
