Ľudia zvyčajne hovoria o „dobrej karme“ alebo o „zlej karme“ v kontexte určitých dobrých alebo zlých vecí, ktoré sa im stanú. Slovo „karma“ znamená „čin“. Výsledky alebo ovocie našich činov sú v sanskrite opísané ako karma-falam . „Falam“ znamená plod. Vykonanie akéhokoľvek činu sa porovnáva s výsevom semien. Čo zasejeme, to aj zožneme.
Ľudia sa usilujú o šťastný život a veria v stabilné rajské podmienky na tomto svete. Ale to nie je možné. Aj keď v živote môžu nastať určité „svetlé chvíle“, uznávaní učitelia jogy označujú hmotnú existenciu za smutnú.
Mudrc Pataňdžáli v jógasútrach poznamenal, že všetky plody minulých činov – príjemné aj bolestivé – sú žalostné a smutné, pretože vedú k ďalšiemu otroctvu a utrpeniu.
Znalý jogín považuje všetky plody minulých činov (príjemné aj bolestivé) za smutné, nakoľko je ich následkom len ďalšie otroctvo a utrpenie.
YOGASUTRA 2.15
Bhagavadgíta popisuje, že predpokladom pre vznik činnosti je rozjímanie zmyslami, to znamená, keď sa pozrieme na určité predmety, nadýchneme sa ich vône, ochutnáme ich, počujeme zvuky, cítime ich hmatom. Rozjímaním o týchto objektoch si človek vytvára pripútanosť k nim. S pripútanosťou vzniká a rastie túžba ich vlastniť, túžba známa aj ako chtíč. Takáto silná túžba nás núti konať. To znamená, že naše túžby podmieňujú náš súčasný stav vedomia, naše myšlienky a následne vedú k činom. Toto všetko je opísané ako nežiaduce:
Aký stav bytia si človek nepamätá, keď opúšťa svoje telo, o syn Kunti, taký stav on určite aj dosiahne.
BHAGAVADGÍTA 8.6
Pre mnohých ľudí sa to stane zjavením. Je pravda, že povaha našich túžob a tiež stav vedomia v čase smrti určujú aký typ tela dostaneme. Existuje dokonca šanca, že sa narodíte v tele zvieraťa alebo dokonca v ešte nižších formách života.
Môžete sa opýtať: „Je možné sa oslobodiť od všetkých dôsledkov svojich predchádzajúcich činov?“ A odpoveď je „Áno!“ Učením sa umeniu žitia duchovného života, nie hmotného, vďaka tomu môžete byť v duchovnom vedomí.
V Bhagavadgíte Najvyšší Pán Šrí Krišna hovorí:
Jogín, ktorý upriamil svoju myseľ na Mňa, skutočne dosiahol najvyššiu dokonalosť transcendentálneho šťastia. Nachádza sa mimo guni vášne a uvedomuje si svoju kvalitatívnu totožnosť s Najvyšším, vďaka tomu je tak zbavený všetkých následkov svojich predchádzajúcich činov.
BHAGAVADGÍTA 6.27
Tretia kapitola Bhagavadgíty sa volá Karma-joga a je dôležitá pre pochopenie tejto témy.
Karma znamená „čin“ a joga je „spojenie“ s Najvyšším. Činy podmienené hmotnými túžbami nás držia v hmotnom svete. Ak budú naše kroky smerované iným smerom, môžu nás oslobodiť a priviesť k platforme skutočného duchovného porozumenia a realizácii.
Ako sa to dá, veď predsa máme povinnosti a záväzky spojené s naším životom na tomto svete? Nie je možné úplne sa vzdať aktivít a nerobiť vôbec nič. Ako sa teda môžeme vyhnúť karmickým následkom našich činov, ak sú zvyčajne motivované našimi vlastnými záujmami?
Akákoľvek činnosť by sa mala vykonávať ako obeta pre Višnu (Najvyššieho), inak sa stane príčinou otroctva v hmotnom svete. Preto, o syn Kunti, konaj svoje predpísané povinnosti pre Jeho spokojnosť a vďaka tomu budeš vždy oslobodený od tohto otroctva.
BHAGAVADGÍTA 3.9
Ak náš život nie je zameraný na seba, ale konáme s pocitom povinnosti a zodpovednosti a snažíme sa páčiť Bohu, potom sa činnosti, ktoré vykonávame, môžu stať zdrojom nášho duchovného oslobodenia. Ak dosiahneme transcendentálnu úroveň, môžeme sa oslobodiť od účinkov celej minulej karmy.
Šrí Krišna, Najvyššia Božská Osobnosť, hovorí ako dosiahnuť tento stav:
Keď sa vzdá akejkoľvek pripútanosti k následkom svojich činov, vždy spokojný a nezávislý, nekoná žiadne sebecké činy, hoci je neustále zaneprázdnený rôznymi záležitosťami.
BHAGAVADGÍTA 4.20
Tu sa popisuje ako môže mať človek skutočný duchovný život. V ďalšej časti Šrí Krišna hovorí:
Ten, kto si plní svoje povinnosti bez pripútanosti k nim a dáva ovocie Najvyššiemu Pánovi, nedotýka sa hriechu. Je ako lotosový list, ktorý nie je namočený vodou.
BHAGAVADGÍTA 5.10
Ak existuje len jeden verš, ktorý možno použiť ako dokonalého sprievodcu na ceste za dosiahnutím skutočného mieru a šťastia v živote, potom je to tento:
Čokoľvek robíš, čokoľvek ješ, čokoľvek ponúkaš alebo dávaš a nech už prechádzaš cez akúkoľvek tapasyu – všetko to ponúkaj, o synu Kunti, ako obetu Mne.
BHAGAVADGÍTA 9.27
