Odkiaľ sa berú starí ľudia? Mnohým osobám sa často zdá, že staré telo bolo vždy staré a zvraštené.
Dokonca aj deti obvykle zabudnú, že ich rodičia mali kedysi mladé telá a podobne ako oni prežívali čas mladosti v plnej sile. Telesné zmeny prichádzajú postupne. Staroba sa vkráda pozvoľna, takže deti aj rodičia si hneď neuvedomia závažnosť situácie. Deti vždy považujú telesnú schránku svojich rodičov za starú a vôbec si neuvedomujú, že ich vlastné telátiež zostarnú.
Keď starne telo, nefunguje ako kedysi – to je jasné. Ale aj napriek tomu mnoho osôb v starších telách za každú cenu túži aj naďalej vyzerať príťažlivo a uchovať si naozaj peknú postavu. Avšak je náročné zvíťaziť nad časom a aj napriek veľkému úsiliu koža vysychá, scvrkáva sa, podlieha chorobám a slabne. Aj keďtelo postupne starne, cítime sa stále mladí. Prečo? Pretože bytosť nie je svojím telom. Osoba je silou života prebývajúcou v tele. Preto, aj keď telo starne, stále sa cíti byť sebou. Stále má tú istú túžbu tešiť sazo života, tú istú túžbu po láske a cítení, tu istú túžbu nebyť druhým na ťarchu. Nechce cítiť, že niekomu vadí. Nechce sa cítiť závislá na druhých. Nechce pôsobiť druhým ťažkosti. Nechce vyzerať škaredo. Nechce sa cítiť nepotrebná. Ale niekto v staršom tele sa môže cítiť práve takým spôsobom. Cíti, že je stále tou istou bytosťou, ktorou bola vždy, s tým, že teraz nemá svoje telo pod kontrolou, keďže sa začína rozpadať.
A je to o to ťažšie, keď si niekto myslí, že je vlastným telom. A tiež druhí si môžu jeho telo zamieňať sním samotným. V tomto prípade, keď telo starne a prejavujú sa symptómy staroby, zaplavujú túto osobu hrozné myšlienky: „Som týmto telom. Som terazuž tak starý. Som tak škaredý a nepotrebný.“ Taká osoba si neuvedomuje, že je stále tou istou bytosťou akou bola vždy a nie je vôbec žiadna možnosť, aby táto osoba – sila života – zostarla.
Bytosť začína svoj ľudský život v okamihu, keď sa pýta: „Ako sa to stalo, že som teraz v tomto starom tele, aj keď som skôr mala mladé telo? Ako sa to mohlo stať? Prečo zažívam také utrpenie? Je nejaké riešenie pre túto situáciu?“ Ľudský život začíname vo chvíli, kedy sa pýtame, ako môžeme zvíťaziť nad starobou, ochorením a smrťou. Ten, kto chce zvíťaziť nad starobou, si predovšetkým musí uvedomiť, že to nedosiahne žiadnymi umelými prostriedkami. Nie je možné zastaviť proces starnutia. Je to prírodný zákon.
Staroba je skutočnosť. Nastane aj napriek akýmkoľvek sľubom vedcov, že naše telo v budúcnosti nebude podliehať starnutiu. Bez ohľadu na to, čo budeme počuť od ľudí alebo v obchodoch so zdravou výživou na tému ženšenu, vitamínu E a úžasných diét, naše telá zostarnú.
Pokúsme sapochopiť, že ľudský život má vyšší cieľ. Cieľom ľudskej formy života je dosiahnutie sebarealizácie. Mali by sme braťdo úvahy tú skutočnosť, že pravdivým cieľom nášho života je vyriešenie problémov ako sú zrodenie, choroba, staroba a smrť.
Môžeme sa povzniesť nad starobou. Ako…?
Odpoveďou je: prostredníctvom MÚDROSTI. Akej múdrosti? Hovorí o nej Bhagavad-gíta:
„Vedz, že to, čo preniká celým telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nehynúcu dušu. Hmotné telo tejto nezničiteľnej, nezmerateľnej a večne živej bytosti iste pominie.“
Bhagavad-gíta 2:17-18
Sme nezničiteľnou, večnou živou bytosťou v pominuteľnom hmotnom tele. Tým začína múdrosť. Mali by sme sa dozvedieť, kým sme. Naše telo môže byť staré a zvraštené. Naše telo môže trpieť rôznymi chorobami. Ale my nie sme tým telom, sme osobou vo vnútri tela. „Aham brahmasmi. Som brahmanom. Som dušou, nie hmotou. Nie som tým telom. Moje telo je staré, ale ja nie som starý. Moje telo sa rozpadá, rovnako ako sarozpadá staré auto. Ale ja nie som svojím telom.“ To je múdrosť. Vďaka tejto múdrosti je možné sa povzniesť nad starobou. Pokiaľ vieme, že niesme telom, uvoľňujeme sa od staroby. V okamihu, kedy sa dozvieme, že nie sme starí, prestáva byť pre nás vek nášho tela natoľko dôležitý.
Starnutie je faktom. Nič nemôžeme urobiť s tým, že naše telo nakoniec zostarne. Avšak môžeme urobiť to, že nás toto staré telo nebude ovplyvňovať. Inými slovami, keď si myslíme: „Som starý a umieram“ – je to chybné myslenie. Teraz sa môžeme povzniesť nad chápaním, ktoré je zdrojom všetkého nepokoja a utrpenia a spôsobuje, že si myslíme: „Som nepotrebný. Rozpadám sa.“ Ale v skutočnosti sa vôbec nerozpadáme. Naše telo sa môže rozpadať, ale my nie sme svojím telom.
Vďaka múdrosti sa povznášame nad nevedomosť. Uvoľnenie sa od starnutia znamená uvedomovať si fakt, že nikdy starí nebudeme, pretože sme večnou dušou. Nemali by sme premárniť ani jedinú chvíľu svojho života. Nie je dôležité, či je naše telo mladé alebo staré. Smrť môže prísť v každom okamihu. Avšak pokiaľ je naše telo staré, máme tu dodatočné varovanie, ktoré nám hovorí, že kedykoľvek môže prísť smrť a toto telo prestane existovať. To sa môže prihodiť kedykoľvek. Nestrácajme ani chvíľu. Nemárnime svoj čas. Neustále majme na pamäti svoju pravú totožnosť.
„Aham Brahmasmi. Som nehmotnou dušou.“
Ako si udržíme také vedomie? Vďaka meditácii. Pravidelne počúvať a opakovať mantry – transcendentálne zvukové vibrácie. Týmto spôsobom trávime svoj čas a postupne nám to umožní sa dokonale upevniť v múdrosti a vedomí nášho pravého ja. Potom budeme môcť v pokoji opustiť svoje telo.
