Kto som? Možno si myslíš, že už vieš, kto si. Avšak je veľmi pravdepodobné, že to ešte nevieš.
Čo je tvojou podstatou? Je ňou hmota – iba hromada hmotných atómov a molekúl? Alebo je ňou niečo iné?
„Kto som?“ MožnoŤa nikdy nenapadlo položiť si takú otázku. Možno si myslíš, že už vieš, kto si.
Avšak je veľmi pravdepodobné, že to ešte nevieš.
V súčasnom svete prevláda názor, že sme iba kombináciou chemických látok. Moderní vedci tvrdia, že sme chemickými prvkami, ktoré sa kedysi dávno náhodneskombinovali, až vznikol život. Podľa nich sme iba výsledkom evolučných chemických procesov, nič viac. Väčšina ľudí ovplyvnená týmito teóriami zastáva preto názor, že sme len hmotou,čiže kombináciou chemických látok – teda žesme našimi telami.
Dovoľte, aby sme predložili niekoľko faktov, ktoré tento názor vyvracajú.
Bunky a častice, ktoré tvoria naše telo, podliehajú neustálej výmene. Nedávneštúdie Atómového výskumného strediska Oak Ridge ukázali, že okolo 98 percent všetkých atómov v ľudskom tele je každým rokom nahradených.
Mesiac čo mesiac máš novú pokožku a každých šesť týždňov novúpečeň. Výstelku žalúdka máš len päť dní predtým, než je nahradená. Dokoncaani kosti nie sú tak stabilné a pevné ako si možno myslíš: podliehajú neustálym zmenám. Kosti, ktoré máš dnes, niesú tieisté kosti, čo si mal/a pred rokom. Odborníci v tomto odbore došli k záveru, že k celkovej stopercentnej výmene atómov v ľudskom tele dochádza každých päťrokov.
Čo to teda znamená? To znamená, že každých sedem alebo osem rokov máme nové telo. Častice hmoty, ktoré teraz tvoria naše telo, sú úplne iné než tie, ktoré ho tvorili pred ôsmimirokmi. Avšak nie je to tak, že telo, ktoré si mal/a, stále existuje, len sa nejako zmenilo. Nie. Telo, ktoré si mal/a, už neexistuje. Tamto zoskupenie atómov v podobe mäsa, kostí, krvi, chlpov atď. už neexistuje. Aj napriek tomuvšak ty stále existuješ.
Inými slovami, žiadny z atómov dnes prítomných v tvojom tele sa v ňom nenachádzal pred piatimi rokmi.
Mnoho ľudí verí, že sme svojím mozgom alebo nejakou jeho časťou. Možno k takým ľuďom patríš aj ty. V tom prípade by mal nasledujúci úryvok tvojou vierou trochu otriasť:
„Poslednéštúdie premien molekulárnej populácie v rámci danej nervovej bunky ukazujú, že ….
ich makromolekulárny kontingent je počas života približne desaťtisíc krát obnovovaný.
Inak povedané, hmota tvoriaca každú nervovú bunku je kompletne obnovená každé tri dni.
Tvoj mozog – masa hmoty, ktorá sa dnes nachádza v tvojej lebke – nie je tým istým mozgom, ktorý sa tam nachádzal minulý týždeň. Ak teda telo, za ktoré si sa považoval/a, už neexistuje, ako je možné, že ty si neprestal existovať? Ako to, že ty stále existuješ?
Keď otvoríme rodinný album s fotografiami, ihneď nás upúta kontrast medzi zmenou nášho telaa nemennosťou nášho ja. Môžeme sapozrieť na „svoju“ fotografiu (fotografiu nášho tela) vo veku päť rokovalebo skoršiu a popremýšľať: „Kde je teraz to telo?“ Kde sú všetkytie telá, ktoré sú vyfotené pred toľkýmirokmi? V súčasnom tele nie je totiž ani jeden atóm, ktorý tvoril to predchádzajúce telo, keď bolo vyfotografované. Oči, ktoré vidíme na fotografii, súiný pár očí než tie, ktorými sapozeráme – tvoria ich úplne iné častice hmoty. Telá zvečnené na týchto fotografiách sauž dávno rozpadlina prach; zmiešali sa so zemou, vodou, ohňom a vzduchom; stali sa stavebnou hmotou iných tiel – hmyzu, rastlín, vtákov, zvierat, ľudí atď.
Ty si však stále sám sebou. Ty – vlastné ja – si stálym elementom v mori fyzických, telesných zmien. Existoval/a si, keďtvoje telo malo päťrokov; existoval/a si, keď malo desať rokov, pätnásť rokov, dvadsať a dvadsať päť rokov. Nech už by bol tvoj „vek“ akýkoľvek – stále existuješ. Najskôr sme mali telo „bábätka“. Potom sme prijali telo „dieťaťa“, po ktorom sme sanašli v tele „mladíka“ atď.
Aj napriek neustálym zmenám svojej telesnej schránky, ty – vlastnéja – neustále existuješ. Keď malo telo dvanásť rokov, mylne si myslel/a: „ Ja mám dvanásť rokov“. Keď telo malo dvadsať rokov, ty – tá istá bytosť – si nesprávne usudzoval/a: „Ja mám dvadsať rokov“. Avšak ty si tá istá bytosť – „ja“.
Keby si bol/a svojím telom, ktoré existovalo pred piatimi rokmi, neexistoval/a bysi dnes, pretože telo, ktoré si mal/a pred piatimi rokmi, dnes už neexistuje. Ty však dnes existuješ a existoval/a si aj pred piatimi rokmi. Telo, ktoré si mal/a pred piatimi rokmi, už však neexistuje.
Jediným odôvodneným záverom teda je, že ty – vlastné ja – nie si fyzickým telom. Nie si telom poňatým ako celok ani žiadnou z jeho častí (či už mozog alebo jeho určitá časť).
