Svet plný ľudí rozhodnutých získavať neustále viac, bez ohľadu na to, koľkouž majú …
Obyvateľ Spojených štátov – 5,6 percenta svetovej populácie vyžaduje pre svoju existenciu okolo 40 percent základných zásob Zeme. Schumacher E. F., Malé je milé (Small Is Beautiful)
Aj napriek odzneniu éry Rolling Stones, pri celej svojej sláve a bohatstve, stále jazdia po svete a spievajú:
„I can´t get no satisfaction“ („Nemôžem nájsť uspokojenie“).
Bez ohľadu na to, koľko zmyslového potešenia si ľudia doprajú, bez ohľadu na to, koľko konzumujú, vždy chcú viac. Oná nenásytná individuálna túžba vedie ku stálemu rastu hmotnej konzumácie.
Svet plný ľudí rozhodnutých získavať neustále viac, bez ohľadu na to, koľko už majú, je nebezpečným svetom. Vo svojej dôležitej a stále aktuálnej knihe Malé je milé (Small Is Beautiful) to britský ekonóm E. F. Schumacher vysvetľuje takto:
Taký prístup k životu, ktorý stanovuje hľadať šťastie vo zväčšovaní bohatstva – čiže materialistický – nepasuje do nášho sveta. Zatiaľ čo predpokladá bezhraničnosť – prostredie, v ktorom existujeme, je ohraničené, a to dosť výrazne…
Žiadne „pozitívne myslenie“ nezmení nič na fakte, že svetové zásoby sú obmedzené. Napríklad, planéta disponuje len určitým množstvom ropy. Nenásytná túžba ľudí konzumovať stále viac cez ohraničené množstvo dostupných zdrojov spôsobila ekonomický chaos vo svetovom meradle. Ten sa následne stal príčinou vážnych politických, sociálnych i ekologických problémov, ako lokálnych, tak aj národných a medzinárodných.
V podstate, množstvo vážnych problémov spojených bezprostredne s ekonomickou krízou je prakticky neobmedzené. Najvážnejší z nich – energetická kríza – postavil svet na okraj atómovej vojny. Opakované konflikty na Blízkom Východe sú neoddeliteľne spojené s vojnou o ropu. Samozrejme, mnoho ľudí by radšej nechalo svet vyhodiť do povetria, než aby rezignovalina auto.
Energetická kríza je len prvá z celéhoradu podobných, ktoréčakajú náš konzumne nastavený svet. Môžeme očakávať potravinovú krízu, krízu o vodu a ekologickú krízu; ich meradlo spôsobí, že v porovnaní s nimi sa energetická kríza bude zdať ako druhotná.
Iróniou je, že máme dostatok jedla, vody, paliva atď. pre uspokojenie skutočných potrieb každého na tejto planéte. To však nestačí na to, aby bola uspokojená chtivosť každého. Dokonca aj keby niekto bol schopný spotrebovať všetko jedlo, vodu a palivo sveta, aj tak by nebol uspokojený – „hmotný pokrm“ neuspokojí túžby duchovné. Keďže materialista nikdy nie je uspokojený, nikdy nepocíti, že už má dosť.
Skutočne to, čo máme, vystačí pre všetkých? Odpoveď je veľmi zložitá. Čo to znamená „vystačí“? Kedy môžeme povedať, že je niečoho dosť? Kto dokáže odpovedať na túto otázku? S istotou nie taký ekonóm, ktorý stavianadovšetko hospodársky rast a ajkeď preto, nevie, čo to znamená „dosť“. Existujú chudobné krajiny, ktoré majú príliš málo, ale kde je taká bohatá, ktorá tvrdí: „Stop, máme dosť“. Taká neexistuje.
Schumacher prirovnáva materialistickú spoločnosť k narkomanom:
Súčasná konzumná spoločnosť pripomína narkomana – bez ohľadu na to, ako zle sa cíti, nedokáže sazbaviť svojho zlozvyku. Z tohto uhla pohľadu (keď pominieme rôzne iné) sú vlastne bohaté a nechudobné krajiny nehodnými deťmi našej epochy.
Vďaka televízii, rádiu, reklamám a rôznym publikáciám vidia ľudia v krajinách tretieho sveta usmievavých, veselých, spokojných konzumentov z „bohatých“ krajín a snívajú o dni, kedy oni rovnako tak budú mať všetky tieto hmotné statky. Nevedia, že ľudia z reklám šťastie len hrajú. V ich poňatí, hmotné blaho, ktoré vidia, naozaj spôsobuje, že sú tí ľudia v extáze. Nie je teda prekvapujúce, že by to tiež chceli dosiahnuť.
Stalo sa to príčinou neustáleho napätia v medzinárodných vzťahoch, kde bohatí bojujú s bohatými, chudobní s bohatými a chudobní s chudobnými.
Pozrime sa do hĺbky seba a možno sanám na chvíľu odkryje múdrosť. (…) Uvidíme teda, ako povrchný a zbavený radosti je život venovaný prevažne dobývaniu materiálnych statkov za cenu zanedbávania duchovných hodnôt. Taký život musí nutné viesť k obráteniu jedného človeka proti druhému, národu proti druhému národu, pretože ľudské potreby nemajú konca a nekonečnosťje možné dosiahnuťlen vo sfére ducha, nie vo sfére hmotnej.
