Predstavte si nekonečný oceán a mnoho riek, ktoré do neho prúdia. Vo svete jogy sa oceán nazýva bhakti-joga a všetky rôzne druhy jogy sú riekami.
Ashtanga joga je jednou z riek, ktorá umožňuje človeku vyjsť na vyšší systém bhakti-jogy.
Čo je to Ashtanga joga?
Samotné slovo „ashtanga“ v preklade zo sanskrtu znamená osem úrovní. Ashtanga joga obsahuje osem hlavných stupňov. Tieto stupne podrobne popisuje mudrc Pataňdžáli v jogasútre.
V modernom svete je ashtanga joga najobľúbenejšia a hovorí sa jej aj klasická joga alebo len joga. Veľa ľudí cvičí ashtanga jogu pre fyzické a psychické zdravie.
Z akých ôsmych krokov však ashtanga joga pozostáva?
1. Jama – pravidlá, ktorými sa riadi každodenný život človeka. Áno, práve pravidlá života, nie ásany, sú prvým stupňom v ashtanga joge. Jama obsahuje 12 pravidiel alebo inak životných zásad.
Akými zásadami by sa mal človek cvičiaci ashtanga jogu riadiť? ahimsa, nenásilie, odmietanie ublíženia iným živým bytostiam;
- ahimsa, nenásilie, odmietanie ublíženia iným živým bytostiam;
- satya, pravdivosť;
- asteya, nesiahaj na majetok iných, nekradni, uspokoj sa s tým, čo máš;
- asanga, odcudzenie, absencia pripútanosti k materiálnym veciam, vzťahom atď.;
- chri, pokora, absencia hrdosti;
- asanchaya, nevlastníctvo, odmietnutie zhromažďovania nepotrebných finančných prostriedkov;
- astikia, dodržiavanie náboženských pravidiel s vierou;
- brahmacharya, regulovaný sexuálny život alebo zdržanie sa sexuálneho života;
- mauna, mlčanie, zdržanlivosť od zbytočných rozhovorov;
- sthayrya, sebaovládanie, udržiavanie vnútorného mieru v akejkoľvek situácii;
- kshama, odpustenie;
- abhaya, absencia strachu.
2. Niyama – je ďalším krokom v ashtanga joge, ktorý vysvetľuje, aké povinnosti by mal človek mať. Védske písma uvádzajú nasledovné povinnosti: shaucha – človek by si mal zachovávať vonkajšiu a vnútornú čistotu; japa – opakovať sväté mená Pána; tapa – človek potrebuje viesť asketický život; homa – poskytovať dary; sraddha –posilňovať vieru; atitya – byť pohostinný; archana – uctievanie Pána; tirtha-atana – uskutočňovať púte na sväté miesta; para-artha-iha – zamerať svoj život na dosiahnutie Najvyššieho; tushty – byť vždy spokojný; acarya-sevana – slúžiť duchovnému učiteľovi.
3. Ásany – sú telesné cvičenia pre zdravie tela a zlepšenie fyzických schopností. V dnešnom svete je však tretí stupeň ashtanga jogy často považovaný za skutočnú jogu.
4. Pránajáma – sú dychové cvičenia, cieľom ktorých je naučiť sa ovládať toky energie. Po zvládnutí energetických tokov ashtagna joga postupne sústreďuje svoju energiu do jednotlivých energetických centier, aby dosiahla svoje ciele.
5. Pratyahara – je ďalšou fázou vývoja ashtanga jogy. Zdravé telo a kontrola životného vzduchu pomáhajú jogínom odvrátiť ich zmyslové orgány od ich objektov. Takýto človek si nájde osamotené miesto a snaží sa vtiahnuť do seba svoje pocity: zavrie oči, uši, necíti žiadne vône, oddelí sa od telesných a chuťových dojmov. Piata etapa ashtanga jogy sa dá porovnať s korytnačkou. Rovnako ako korytnačka ťahá svoje končatiny a hlavu do panciera, aj jogín smeruje svoje pocity z vonkajšieho sveta do svojho vnútra.
6. Dharana – je úplná koncentrácia mysle. V tomto koncentrovanom stave ashtanga jogín dvíha svoj životný vzduch do vyšších energetických centier. Výrazne tým zvyšuje svoju vnútornú stabilitu. V stave takejto koncentrácie je človeka ťažké rozptýliť. Koncentrácia pohltí celé vedomie.
Vyššie uvedené stupne ashtanga jogy súvisia s materiálnymi schopnosťami a rozvíjajú fyzické a psychické vlastnosti človeka. Od siedmeho stupňa však činnosť ashtagna jogy prechádza na duchovnú úroveň.
7. Dhyana – je meditácia. V našom svete je veľa informácií o tom, čo je to meditácia. Avšak, nie všetko je pravda. Védske písma a dokonalí duchovní učitelia hovoria, že skutočná meditácia je zameraním sa na Najvyššiu Dušu.
8. Samádhi – je najvyšší stupeň meditatívneho ponorenia. Verí sa, že v tomto stave človek plne zduchovňuje svoje vedomie. Vracia sa do svojho pôvodného stavu a dosahuje najvyšší cieľ jogy – vzťah s Najvyššou Osobnosťou.
Teraz sa zamyslime, či je v našich moderných životných podmienkach reálne praktizovať kompletný systém ashtanga jogy. Odpoveď je zrejmá, no je to veľmi ťažké.
Prečo?
Učenie jogy vysvetľuje, že proces ashtanga jogy bol daný pre inú dobu, iný čas. Naša doba sa nazýva kali-yuga. Je to čas, kedy už máme veľa úzkosti, chaosu, konfliktov, utrpenia. V Kali-yuge sú schopnosti ľudí veľmi slabé. Preto je našej dobe daný jednoduchší proces, pomocou ktorého môžeme dosiahnuť konečný cieľ jogy – samádhi.
Prakticky každý súčasný človek môže dosiahnuť samádhi, koncentráciu na Najvyššieho, pomocou procesov bhakti-jogy alebo sadhana-bhakti.
Metódy bhakti-jogy sú dostupné všetkým bez výnimky a vôbec si nevyžadujú nejakú ideálnu situáciu či ideálny stav tela. Na stránkach nášho blogu sa môžete podrobnejšie oboznámiť s cvičením sadhana-bhakti a začať svoju cestu k duchovnej dokonalosti – obnoveniu vzťahu s Najvyššou Dušou.