Ľudia sa niekedy pýtajú: „Zaujímalo by ma, prečo som sa vlastne narodil? Aký je účel môjho narodenia? Možno mám urobiť to či ono? A či vlastne to, čo robím, je naozaj pre mňa?“ Napĺňame svoj život tým, že neustále niečo robíme a snažíme sa nepúšťať sa do takýchto myšlienok. Desí nás všetko neznáme a tajomné. Zapneme si radšej televízor, rádio či pijeme pivo, hlavne sa snažíme nerozmýšľať o zmysle nášho života. Plavíme sa životom z jedného dňa do druhého. V skutočnosti však žijeme vlastne od jedného jedla k druhému, od jedného víkendu k druhému, od jednej spoločnosti k druhej, od jedného filmu k druhému… Nevieme, čo v živote robiť, čomu sa venovať, a preto si musíme vždy niečo vymyslieť. Nevieme, čo máme robiť, pretože vlastne ani nevieme, kto v skutočnosti sme.
Ak neviem, kto som, ani len netuším, čo mám so svojím životom robiť. Ak si myslím, že som hmotné telo, a to si myslí až 99,9 % ľudí, potom som presvedčený, že sa mám v živote snažiť o materiálny úspech, že život je založený práve na ňom. To je cieľ. To nás predsa učia už od detstva. O materiálnom úspechu môžeme mať rôzne predstavy: pre niekoho je to veľa peňazí, pre niekoho zase dobré deti, ktoré dosiahli materiálny úspech, pre niekoho je to popularita a pre niekoho iného zase šťastný život. Nech už máte akékoľvek predstavy o dobrom živote, je to stále to isté. Týka sa to našich materiálnych úspechov. Venujeme tomu všetok svoj čas a energiu. A takto trávime celý svoj život, ale zároveň sme aj tak stále úplne stratení. Rovnako ako predtým, stále nevieme, kto sme, kam smerujeme, odkiaľ sme prišli a prečo sa to všetko vlastne deje. Zažili sme pády aj vzostupy, niečo dobré aj niečo zlé, šťastie aj trápenie. Ale načo je to všetko? Prečo?
Veľkí učitelia, mudrci, ktorí k nám prichádzajú, hovoria, že existujú dve kategórie energie. Jedna sa označuje ako nižšia a druhá ako vyššia. Druhá energia je duchovná. Hmotný svet sa v podstate skladá z najnižšej hmotnej energie. Védy hovoria, že hmotný svet sa skladá zo zeme, vody, ohňa, vzduchu a éteru. Týchto päť energií tvorí hmotné, fyzické telo. Tieto energie sú popísané ako hrubé, pretože ich môžeme vidieť na vlastné oči. Naše tenké telo sa však skladá z troch ďalších tenších energií: mysle, intelektu a toho, čo sa nazýva falošné ego. A za týmito dvomi telami, stvorenými z hrubej a tenkej hmotnej energie, sa nachádzame my – duchovné duše. Naše skutočné „ja“ má duchovnú podstatu.
My nie sme telo, my nie sme myseľ. Sme duchovná duša. V druhej časti Bhagavad-Gity hovorí Najvyšší Pán veľa o duši.
Nikdy sa nestalo, že by som neexistoval Ja, ty alebo všetci títo cári: a tiež v budúcnosti nikto z nás neprestane existovať.
Ako si človek oblieka nové šaty a zbaví sa tých starých, tak sa aj duša presunie do nového tela, zanechávajúc to staré a už nepoužiteľné.
Vedzte teda, že to, čo preniká celým telom, nepodlieha zničeniu. Nikto nemôže zničiť nesmrteľnú dušu.
Živá bytosť nepodlieha zničeniu, nie je merateľná, ale je večná, iba telo, v ktorom sa nachádza, je odsúdené na zánik.
Pre dušu neexistuje narodenie ani smrť. Nikdy nevznikla, nevzniká ani nevznikne. Nie je zrodená, je večná, nemenná a prvotná. Nezomiera spolu s telom.
Je pre nás prirodzené byť vždy šťastní. Nie materiálne, ale duchovne šťastní. Pretože sme sa však stratili tu, v tomto svete falošných stotožnení, snažíme sa nájsť iné zdroje šťastia.
Takže, ak vieme, že sme duchovné duše, chápeme, že bez ohľadu na to, akú hmotu dosiahneme, nemá to vôbec nič spoločné s nami – duchovnými dušami. V okamihu smrti to všetko aj tak zanecháme: našu kariéru, naše peniaze, našu šťastnú rodinu a naše úspešné deti, našu slávu – nech dosiahneme čokoľvek, všetko nakoniec aj tak opustíme. Ak jednoducho len žijeme a snažíme sa dosiahnuť materiálne uspokojenie a vyhnúť sa bolesti, nemá to žiadny zmysel. To je to, prečo ľudia páchajú samovraždy.
Podľa Véd má človek v skutočnosti iba jeden jediný cieľ. A tým je duchovné vedomie, uvedomenie si Boha, učenie životnej pravdy, poznanie toho, že sme duchovné duše, zbavenie sa ilúzie, že ste iba telo, poznanie toho, že ste Najvyššou Osobnosťou. Obnova vzťahu s Najvyšším Pánom, rozvoj a posilnenie tohto vzťahu – to je zmyslom ľudskej formy života. Keď duša dostane ľudskú formu života, je to jediná príležitosť na nájdenie tejto pravdy. Ak sa nachádzame v tele psa, nič z toho nemôžeme pochopiť, naše vedomie je zakryté, pretože sa nemôžeme pýtať na to, kto sme. Len jednoducho žijeme svoj psí život. Ale keď dostaneme ľudskú formu života, zrazu túto možnosť máme.
Náš život je určený na sebapoznanie. Toto je cieľ, toto je zmysel, toto je funkcia života človeka. Je to neuveriteľné poznanie, je cennejšie ako akékoľvek vzdelanie. Vynakladáme toľko úsilia na dosiahnutie hmotného poznania a takmer žiadne úsilie na dosiahnutie toho duchovného.
Využívame život na to, aby sme vytvorili falošný svet, ktorý s nami nie je v harmónii, ako to zamýšľal Boh. Tento falošný svet je plný chaosu, rozporov, zmätkov, konfliktov a ďalších problémov. Máme možnosť zmeniť svoj život, keďže ju však zneužívame, prináša každému iba strach a problémy. Vynikajúci vedci, veľkí myslitelia – o čom rozmýšľali? V priebehu mnohých rokov robili rôzne objavy. Ale na aký účel? Aby sa mohli tešiť z hmotného sveta, aby podporili potešenie z tela a mysle. Po celé storočia svätci diskutovali o Absolútnej pravde. V súčasnosti moderní myslitelia diskutujú o degradácii, či už vedome alebo nie. V skutočnosti to všetko závisí od toho, ako sa môžeme odkloniť od Božieho plánu. A tu to zrazu naberá na obrátkach.
My však nemusíme byť súčasťou toho, nemusíme byť obeťami tohto hnutia. Stále máme ľudskú formu života so všetkými jej možnosťami. Môžeme ju využiť presne tak, ako je predurčené. Vtedy život nadobudne úplne iný zmysel.
