- Čo je to skutočná duchovná meditácia a aký je jej účel.
- Stereotypy a mylné predstavy o meditácii.
- Čo sú to predmeditačné techniky a prečo sú vlastne potrebné.
Zvyčajne si ľudia myslia, že „meditovať” znamená „sedieť v tichu so zavretými očami a snažiť sa vyčistiť si myseľ od všetkých myšlienok” alebo „sa pozorne sústrediť na jeden predmet” – bod, plameň sviečky, kvet atď. Niekto by mohol povedať: „Každé ráno pred odchodom do práce dvadsať minút meditujem.” Mysliac si, že meditácia je určitá prax. Hoci v určitom zmysle to aj je pravda. Meditácia však nie je len proces, ktorý dodržiavate, alebo činnosť, ktorú vykonávate. Meditácia je totiž aj vnútorný stav.
Samotné slovo „meditácia“ je v iných európskych jazykoch úplne bežným slovom. Napríklad, v anglickom jazyku slovo „meditation” znamená „premýšľanie“, „rozmýšľanie“. V tomto zmysle je „meditácia“ neutrálny pojem, keďže predmetom koncentrácie, premýšľania alebo rozjímania môže byť naozaj čokoľvek. A taktiež možno povedať, že vlastne meditujú všetci, pretože sa v podstate každý na niečo sústredí: obchodník – na zarobenie peňazí, matka – na dieťa, politik – na moc atď. Ale čo je teda meditácia v pravom, duchovnom zmysle? Dôležité je nielen to, že sa človek sústredí alebo sa snaží sústrediť, ale v prvom rade ide o predmet sústredenia – to, na čo upriamuje svoju pozornosť.
Celkom vtipne vyzerajú pokusy niektorých meditujúcich „vyčistiť si svoju myseľ od všetkých myšlienok” :). Vec sa má tak, že myslenie je prirodzeným zamestnaním mysle a je teda takmer nemožné, priviesť ju do stavu „prázdnoty”. Dokonca aj myšlienka „Na nič nemyslím” je vlastne tiež myšlienkou. Naše vedomie je vždy niečím naplnené, či už niečím materiálnym alebo duchovným.
Iní sa snažia vyčistiť si svoju myseľ od všetkých svetských, márnych myšlienok. Čo je vlastne dobre, veď takýto človek sa približuje ku skutočnej meditácii. No tak či onak, snaží sa oslobodiť svoju myseľ od všetkých materiálnych mien, obrazov, starostí, problémov…Ale ak svojej mysli neponúkne aj nejaký pozitívny, duchovný obsah, zostáva mu len vynakladanie úsilia na to, aby z nej vytlačil všetko nechcené. Len sedí, čaká a dúfa, že skôr či neskôr, ak si bude opakovať svoju „mantru”, všetky jeho svetské myšlienky nakoniec zmiznú. Takýto človek sa usiluje o prázdnotu. Najvyššou dokonalosťou vedomia pre neho nakoniec teda bude absolútne prázdna myseľ. Pričom sú ľudia, ktorých vedomie je už i tak celkom prázdne, no ale ani náhodou nie sú príkladom duchovnosti.
Skutočná duchovná meditácia je veľmi špecifický stav. V starých svätých písmach jogínov je definovaný ako sústredenie mysle, srdca, celej bytosti na Boha – Najvyššiu Absolútnu Pravdu. Boh je osoba a aj preto môžete sústrediť svoju myseľ, svoje vedomie na Neho. Môžete meditovať o Jeho kráse, sile, sláve, slovách, zábavách, Jeho transcendentálnej podobe a menách.
Impersonalisti – predstavitelia mayavadskej filozofickej školy – tiež hovoria o upriamení mysle na Boha, popierajú však transcendentálnu, duchovnú podobu Boha. Boh je pre nich prázdnotou, ktorá zostane po vyňatí z mysle všetkého, čo je na tomto svete. Takýto človek však nemôže byť v skutočnej, duchovnej meditácii.
Ten, kto chce meditovať o Bohu, musí teda pochopiť, že na dosiahnutie tohto cieľa nestačí len sedieť so zavretými očami. Na pokojnom sedení so zavretými očami nie je, samozrejme, nič zlé. Možno sa vám podarí uvoľniť sa, zbaviť sa napätia a potom bude pre vás ľahšie sústrediť svoju myseľ na Boha. Samotná póza však nie je nevyhnutnou podmienkou, pretože meditácia v skutočnosti znamená „láskyplné spomínanie na Boha” a na to, aby ste ho dosiahli, nemusíte sedieť so zavretými očami.
Ateista si tiež pamätá Boha, v tejto spomienke však nie je láska. Naopak, myšlienka „Boha” mu prináša veľa úzkosti. Toto však nie je skutočná meditácia. „Meditácia” znamená „dobrotivé spomínanie na Boha”.
Pamätať na Boha tiež znamená pamätať na svoj prirodzený vzťah s Ním – na svoju funkciu alebo povinnosť voči Bohu. Ak viete, že ste večná duchovná duša, ktorá sa len dočasne nachádza v hmotnom tele, že ste neoddeliteľnou súčasťou Boha a že Váš prirodzený vzťah s Bohom je láskavá služba Jemu, celý Váš život na tomto svete sa môže stať meditáciou o Bohu.
